Vplyv hnojenia dusíkom a rastovej fázy na tvorbu nadzemnych orgánov a fotosyntetickú vykonnost listov psenice ozimnej

摘要

Hnojenie dusíkom zvysovalo hmotnost nadzemnej fyto-masy (a aj hmotnost susiny listov, stebiel a klasov) psenice vo vsetkych sledovanych rastovych fázach.V skorsích fázach rastu (odnozovanie) bola nadzemná fytomasa tvorená najma listami (64%), menej steblami (36%). Hnojenie dusíkom podporovalo vacsie olistenie psenice na úkor tvorby stebiel.Starnutím porastu psenice (koniec steblovania) sa nárast hmotnosti susiny nadzemnej fytomasy uz realizoval hlavne prostredníctvom stebiel (56-87% podiel podla variantov hnojenia) na úkor listov (13-44% podiel). Samotny faktor N -hnojenia posobil na úrovni orgánov psenice protichodne, ked zvysoval podiel listov a znizoval podiel stebiel.V rastovej fáze zaciatkom kvitnutia (t. j. dalsím starnutím porastu) podiel listov na hmotnosti susiny nadzemnej fytomasy nadalej klesal, avsak hlavne na úkor tvorby klasov. Hnojenie dusíkom hmotnost susiny klasov zvysovalo, bez statisticky vyznamného rozdielu medzi dávkou 1 g a 2 g-nádoba~(-1) N.Aplikácia dusíka zvysovala jeho koncentráciu v pletivách psenice. S postupujúcou rastovou fázou sa vsak koncentrácia N v listoch aj steblách znizovala v dosledku zriedovacieho efektu (dynamika príjmu zivín zaostávala za dynamikou tvorby susinynadzemnej hmoty). Okrem zriedovacieho efektu mohol mat na pokles koncentrácie N v listoch a steblách na zaciatku kvitnutia psenice vplyv aj presun asimilátov z tychto vegetatívnych castí do klasov.Odber dusíka nadzemnou fytomasou aj steblami stúpal so starnutím porastu a stúpajúcou dávkou N. Pri listoch bol pozorovany opacny priebeh, ked starnutím porastu odber N listami klesal ako dosledok jeho translokácie do klasov.Hnojenie psenice dusíkom zvysovalo úrodu zrna. Maximálna úroda (394,4 g - m~(-2)) bola pri dávke 1 gnádoba~(-1) N, dvojnásobná dávka N bola neefektívna a úrodu zrna nezvysovala. Hnojenie tiez zvysovalo zberovy index, ktory bol najlepsí pri dávke 0,5 gnádoba~(-1) N (0,428) v porovnaní s dávkou 1 g N (0,364) a 2 g N (0,371).Pri vacsine sledovanych ukazovatelov bola dávka 1 gnádoba~(-1) N efektívnejsia v porovnaní s dvojnásobnou dávkou.Pri hodnotení fotosyntetickej vykonnosti vyuzitím techniky fluorescencie chlorofylu sa ukázalo, ze fotosyntetické funkcie listov sú znacne ovplyvnené dusíkatou vyzivou, obzvlást na listoch nizsích pozícií.Rozdiely vo fotosyntetickej vykonnosti medzi najvyssie polozenymi listami boli v skorych rastovych stádiách minimálne (s vynimkou variantu 0 g N), v neskorsích rastovych stádiách sa vsak stali podstatne vyznamnejsími, predovsetkym po vyklasení psenice.