Monitoring obsahu prístupného fosforu a draslíka v polnohospodárskych podach Slovenska

摘要

Pody - individuálne jednotky podneho pokryvu - sú variabilné polychrónne a polygenetické útvary s velkou schopnoslou odrazu (v zmysle teórie odrazu). Sú vysledkom dlhodobého vyvoja a genézy. Pocas tohto vyvoja nadobudli urcité znaky a vlastnosti, ktoré sú pre konkrétne pody viac alebo menej charakteristické, pricom tento ich "prirodzeny" vyvoj stále prebieha. Tieto vlastnosti sú hlavnymi atribútmi podnej úrodnosti.Okrem prirodzeného vyvoja, kedy pody nadobúdajú urcité vlastnosti, pristupuje aj vplyv cloveka, teda predovsetkym vplyv rozneho hospodárskeho vyuxívania a technológií. V tomto smere vplyv cloveka vyrazne zasiahol do ovplyvňovania vlastností pod, a tym aj ich úrodnosti najmn v 2. polovici 20. storocia, kedy okrem agrotechniky zacína úrodnosl pody vyraznejsie ovplyvňoval aj chémia, najmn pouxívanie priemyselnych hnojív a pesticídov. To ovplyvnilo najmn obsah prístupnych xivín v pode. Po roku 1990, kedy doslo k zmene spolocenské—ekonomickych podmienok, zníxili sa vyrazne aj dávky cistych xivín, a to priemerne z 220-230 kg c. x. NPK/ha (pred rokom 1990) na 40 kg c. x. NPK/ha, neskor sa dávky mierne zvysili a v súcasnosti sa pohybujú priemerne na úrovni 90-110 kg c. x. NPK/ha na ornej pode, na podach pod TTP o nieco menej (v priemere 70-90 kg c. x. NPK/ha) s pomerom xivín N:P:K-1 : 0,23:0,19 (2). To ovplyvnilo aj zásobenosf nasich pod xivinami. Tento nepriaznivy dopad sme zacali sledoval (okrem calsích vlastností pod) v systéme monitorovania pod SR, ktory sa u nás realizuje od roku 1993 ako rezortná úloha pod MPRV SR (3).