Na spajanie roznych kovovych materialov sa prevazne pouzivaju mechanicke sposoby (napr. skrutkovanie, nitovanie) alebo technologie zvarania v tuhej faze, ako napr. zvaranie exploziou [1 ], zvaranie trenim, pripadne difuzne zvaranie. Vsetky uvedene sposoby su narocne na zabezpecenie a pocet vyrobnych operacii alebo na specialne zariadenie. Naviac, uvedene technologie su urcene iba na vyrobu vybranych typov spojov. Pri pouziti tavnych sposobov zvarania problemy vznikaju v suvislosti s rozdielnou teplotou tavenia zvaranych materialov (napr. T_(tav)(Fe) = 1535 deg C, T_(tav)(AI) = 660 deg C) a chemickym zlozenim tavneho kupela. Riesenim podla niektorych autorov [2] je pouzitie koncentrovanych zdrojov energie (napr. laseroveho luca), ktorymi mozno lahko a riadene roztavit materialy s roznou teplotou tavenia. Tu sa vsak neda vyhnut problemom vyplyvajucim z vytvarania krehkych intermetalickych faz v oblasti tavneho kupela, ktore vyrazne ovplyvnuju mechanicke vlastnosti spoja. Podla dalsich odporucani mozno pri zvarani hlinika s ocelou znizit hrubku vylucenych intermetalickych faz a tym potlacit ich negativny vplyv na vlastnosti spoja pouzitim pridavneho materialu na baze Al legovaneho Si [3].
展开▼
