Vstup Slovenska do EU priniesol vyznamné zmeny v spolocnej poínohospodárskej politike. Na základe pre-bytkov na trhu so zivocisnymi vyrobkami, ale aj prejavmi vplyvu intenzívneho pomohospodárstva na zivotné pros-tredie, nastúpil trend prospesné] extenzifikácie, ktory má obmedzit vyskytujúce sa anomálie. Súviselo to aj so Sa-mitom zeme (UNCED - Earth Summit) v Rio de Janeiro (1992) k problémem globálnej strategie biodiverzity, na ktory este v tomto istom roku reagovalo Európske spolecenstvo programem Nátura 2000. Na nu nadviazala Agenda 21-UN o trvalo udrzatemom rozvoji. Z toho prirodzene vznikajú poziadavky na nové smero-vanie pomohospodárskej strategie u nás. V tejto súvis-losti na trvalych trávnych porastoch - pasienkoch saziada posúdit aj trendy extenzifikácie v ich vyuzívaní so zameraním na ekologicky a environmentálne prospesné obhospodarovanie, najma v horskych a znevyhodnenych oblastiach. Vyuzívanie pasienkovych porastov, zabezpe-cujúcich prevázné terénneróznorodejsie a pódno-chu-dobnejsie casti pódneho fondu, je v Slovenskych Karpatech viac-menej extenzívne a polointenzívne v dó-sledku nizsej produkcnej schopnosti a lokalizácie v mar-ginálnych podmienkach. Napriek tomu vzdy málo dnes uz tazkopredstavitelny vyznam pre zachovanie osídlenia hór a zivota obyvatel'stva (4).
展开▼
