Tribec patri z hladiska metalogenezy medzi najchudobnejsie a najmenej preskumane pohoria v Zapadnych Karpatoch. Banicke aktivity v zoborskej casti Tribeca sa tykaju predovsetkym ziskavania zlata. O tazbe zlata v okoli Zlatna svedcia rozsiahle stredoveke a pravdepodobne aj latenske ryzoviska, ktore znovuobjavil Polak (1971a). Menej vyznamne ryzoviska a miesta kutacich prac sa nachadzaju aj zo severnej strany hrebena pri Klizskom Hradisti (Bakos a Zitnan, 2001). Pisomne udaje o ryzovani su zname uz z roku 1438, ked majitelia Topolcianok dostali kralovske povolenie na ryzovanie zlata na potokoch Leves a Topolnica. Novsie vysledky orientacneho prieskumu zameraneho na vyskyt impregnacnych typov Au zrudnenia v mezozoickych sedimentoch obalovej serie zoborskej casti Tribeca boli negativne (Knesl a Kneslova, 2002).
展开▼
