Tazke kovy z deponii odpadu po t'azbe a uprave polymetalickych rud v prostredi neovulkanitov Stiavnickych vrchov - procesy a produkty zvetravania

摘要

Loziska rud Fe, drahych a farebnych kovov v neogennom stratovulkane Stiavnickych vrchov sa exploatuju priblizne 2500 rokov (Labuda, 1985; llavsky, 1987). Socialna a ekonomicka cinnost' suvisiaca s banictvom zasiahla a kvalitativne zmenila vsetky zlozky krajiny, otvorila horninovy masiv do hibky 900 m, odcerpala staticku zasobu podzemnej vody a tym usmernila aj jej cirkulaciu (Lukaj, 1974). Horninove prostredie sa prevzdusnilo. Synantropizovali sa aj strukturne prvky krajinneho obrazu. Znizila sa lesnatost', druhova skladba drevin (Tarabek, 1979) aj vodnatost' hydrosiete (Klir, 1958). V morfologicky clenitom reliefe vznikla mozaika sidelnoprodukcnych centier prepojenych liniovymi prvkami infrastruktury. Drobnokresbu reliefu na uzemi s rozlohou 150 km~2 spestrili liniove, bodove a plosne konkavne i konvexne morfostrukturne prvky (povrchove dobyvky, prepadliny plytkopodpovrchovych dobyvok, kratery po sachtach, haldy banskej hlusiny a hutnickej trosky, plane odkalisk - Mazurek, 1987, liniove a bodove objekty vodohospodarskeho systemu - Lichner, 1999). Dosledkom dlhodobej banickej a na nu nadvazujucej cinnosti teda musi byt' aktivacia a zrychlenie zvetravania primarnych mineralnych zloziek dezintegrovaneho horninoveho prostredia v podzemi, ako aj v deponiach odpadovych produktov na povrchu.